Archive:Pohyb obyvateľstva na regionálnej úrovni

Z Statistics Explained

This Statistics Explained article is outdated and has been archived - for recent articles on population see here.

Údaje od marca 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza.

V tomto článku sa opisuje súčasná regionálna štruktúra pohybu obyvateľstva v Európskej únii (EÚ) vyplývajúca z prirodzeného pohybu obyvateľstva alebo migrácie; v súčasnosti je migrácia veľmi dôležitým faktorom. Demografické trendy majú veľký vplyv na spoločnosti v EÚ a predstavujú obrovské výzvy vo všetkých politických oblastiach. Preto sú podrobné štatistické údaje mimoriadne dôležité pre tvorcov politiky a pre občanov.

Mapa 1: Hustota obyvateľstva podľa regiónov NUTS 3 v roku 2008 (počet obyvateľov na km2)
Zdroj: Eurostat (demo_r_d3dens)
Mapa 2: Pohyb obyvateľstva podľa regiónov NUTS 3, rok 2008 (na 1 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (demo_r_gind3)
Mapa 3: Prirodzený pohyb obyvateľstva podľa regiónov NUTS 3, rok 2008 (na 1 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (reg_gind3) a (demo_gind)
Mapa 4: Migračné saldo (vrátane štatistického očistenia) podľa regiónov NUTS 3 v roku 2008 (na 1 000 obyvateľov)
Zdroj: Eurostat (reg_gind3) a (demo_gind)
Mapa 5: Úhrnná plodnosť podľa regiónov NUTS 2, priemer za roky 2006 – 2008 (počet živonarodených detí na ženu)
Zdroj: Eurostat (demo_r_frate2)
Mapa 6: Stredná dĺžka života pri narodení, muži, podľa regiónov NUTS 2, priemer za roky 2006 – 2008 (v rokoch)
Zdroj: Eurostat (demo_r_mlifexp)
Mapa 7: Stredná dĺžka života pri narodení, ženy, podľa regiónov NUTS 2, priemer za roky 2006 – 2008 (v rokoch)
Zdroj: Eurostat (demo_r_mlifexp)
Mapa 8: Index ekonomickej závislosti starých ľudí, podľa regiónov NUTS 2, k 1. januáru 2009 (%)
Zdroj: Eurostat (demo_r_d2jan)

Hlavné štatistické výsledky

Veľkosť populácie a hustota obyvateľstva

K 1. januáru 2009 malo 27 členských štátov Európskej únie 499,7 milióna obyvateľov. Hustota obyvateľstva na úrovni EÚ-27 sa v roku 2008 odhadovala na 116 obyvateľov na km2.

Mapa 1 ukazuje hustotu obyvateľstva v roku 2008. Vo všeobecnosti patria NUTS 3 regióny, v ktorých sa nachádza hlavné mesto krajiny, a vo väčšine prípadov regióny v ich bezprostrednom susedstve, medzi najhustejšie obývané.

Zďaleka najhustejšie obývaným regiónom na úrovni NUTS 3 bol Paris (21 022 obyvateľov na km2), za ním nasledoval Inner London West (10 094) a Inner London East (9 049). Hustota obyvateľstva nad 5 000 na km2 v zostupnom poradí bola zaznamenaná v týchto regiónoch NUTS 3: Hauts-de-Seine (Francúzsko), Bucureşti (Rumunsko), Bruxelles-Capitale/Brussel-Hoofdstad (Belgicko), Seine-Saint-Denis a Val-de-Marne (Francúzsko), Melilla (Španielsko) a Basel-Stadt (Švajčiarsko).

Štatistickým regiónom na úrovni 3 s najmenšou hustotou obyvateľstva v rámci územia zahrnutého do zisťovania v roku 2008 bol Landsbyggd (Island) s 1,2 obyvateľom na km2. V rámci EÚ-27 bol NUTS 3 regiónom s najmenšou hustotou obyvateľov Guyane (Francúzsko) s 2,7 obyvateľom na km2.

Pohyb obyvateľstva v roku 2008

Pohyb obyvateľstva v určitom referenčnom roku znamená rozdiel medzi veľkosťou populácie k 1. januáru nasledujúceho roku a k 1. januáru referenčného roku. Zmeny vo veľkosti populácie vyplývajú z počtu narodení a úmrtí a počtu prisťahovalcov a vysťahovalcov. Pohyb obyvateľstva teda zahŕňa dve zložky: „prirodzenú zmenu“ (rozdiel medzi počtom živonarodených detí a počtom úmrtí) a „migračné saldo a štatistické očistenie“ (pozri Zdroje a dostupnosť údajov).

Mapy 2, 3 a 4 zobrazujú pohyb obyvateľstva a tieto dve zložky v roku 2008 podľa regiónov NUTS 3. Na porovnateľnosť sa pohyb obyvateľstva a jeho dve zložky uvádzajú ako hrubé miery na 1 000 obyvateľov, t. j. k strednému stavu obyvateľov v regióne (pozri Zdroje a dostupnosť údajov).

Mapy zobrazujú rozdiely v pohybe obyvateľov v jednotlivých regiónoch (v niektorých je to rast a v niektorých pokles) (Mapa 2) v dôsledku kladného alebo záporného prirodzeného pohybu (Mapa 3) a kladného alebo záporného migračného salda a štatistického očistenia (Mapa 4).

Súčasná demografická situácia v EÚ-27 potvrdzuje pokračujúci trend rastu od roku 1960. Počet obyvateľov EÚ-27 sa v roku 2008 zvýšil o 4,1 na 1 000 obyvateľov v dôsledku prirodzeného prírastku (pozri Zdroje a dostupnosť údajov) predstavujúceho 1,2 na 1 000 obyvateľov a migračného salda [1] predstavujúceho 2,9 na 1 000 obyvateľov. Hoci celkový počet obyvateľov EÚ-27 sa v roku 2008 zvýšil, tento pohyb obyvateľstva bol v jednotlivých členských štátoch rozložený nerovnomerne. V roku 2008 sa počet obyvateľov zvýšil v 20 členských štátoch EÚ a v zostávajúcich siedmich sa znížil.

Pokles počtu obyvateľov bol zaznamenaný vo väčšine severovýchodných a východných a v niektorých juhovýchodných NUTS 3 regiónoch. Krajinami najviac ovplyvnené týmto trendom v roku 2008 boli Bulharsko, Nemecko, Maďarsko, Rumunsko, Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Chorvátsko, kde sa počet obyvateľov vo väčšine NUTS 3 regiónov znížil o viac ako sa ich počet v iných regiónoch zvýšil. K výraznému zníženiu počtu obyvateľov došlo aj v severných častiach Švédska, vo fínskom regióne Itä-Suomi, v mnohých regiónoch Grécka a Portugalska a vo viacerých regiónoch Turecka. Naproti tomu sa počet obyvateľov zvýšil na Cypre, v Luxembursku, na Malte, v Čiernej Hore, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a do veľkej miery v Turecku.

V takmer všetkých západných a juhozápadných regiónoch EÚ sa počet obyvateľov v roku 2008 zvýšil. Platí to najmä o Írsku a o takmer každom regióne Spojeného kráľovstva, o Taliansku, Španielsku, Francúzsku vrátane francúzskych zámorských departementov a o španielskych a portugalských ostrovoch v Atlantickom oceáne. Kladný pohyb obyvateľstva bol zaznamenaný aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Belgicku, Luxembursku a Holandsku.

Obrázok na Mape 2 sa stane ešte ostrejší po analýze dvoch zložiek pohybu obyvateľstva, t. j. prirodzeného pohybu a migračného salda [2].

Mapa 3 ukazuje, že v mnohých regiónoch EÚ zomrelo v roku 2008 viac osôb ako sa ich narodilo. Z toho vyplývajúci záporný prirodzený pohyb obyvateľstva je rozšírený jav, ktorý ovplyvňuje takmer polovicu regiónov v EÚ. Kladný prirodzený pohyb obyvateľstva sa dá pozorovať v celom Írsku, stredných častiach Spojeného kráľovstva, vo väčšine regiónov Francúzska , Belgicka, Luxemburska, Holandska, Švajčiarska, Islandu, Lichtenštajnska a Dánska a vo väčšine regiónov Nórska. Vo všetkých týchto regiónoch bol v roku 2008 zaznamenaný vyšší počet živonarodených detí ako úmrtí.

Počet úmrtí bol vyšší ako počet narodených detí vo väčšine regiónov Nemecka, v Maďarsku, Chorvátsku, Rumunsku a Bulharsku a aj v pobaltských členských štátoch na severe a v Grécku a Taliansku na juhu. V ostatných krajinách bola štruktúra celkovo vyváženejšia.

Jeden z hlavných dôvodov spomalenia prirodzeného rastu počtu obyvateľov je to, že obyvatelia EÚ majú menej detí ako v minulosti. Na agregovanej úrovni klesla úhrnná plodnosť v 27 krajinách, ktoré v súčasnosti tvoria EÚ, z približne 2,5 živonarodeného dieťaťa na ženu v období na začiatku 60. rokov 20. storočia na 1,6 v období rokov 2006 – 2008. (Pre definíciu úhrnnej plodnosti (pozri Zdroje a dostupnosť údajov)).

Na celoštátnej úrovni bola úhrnná plodnosť v období rokov 2006 – 2008 v 17 z 27 členských štátoch nižšia ako 1,5 dieťaťa na ženu. V rozvinutých častiach sveta sa v súčasnosti za záchovnú hodnotu považuje úhrnná plodnosť približne 2,1 živonarodeného dieťaťa na ženu, t. j. úroveň, pri dosiahnutí ktorej zostane populácia bez obojsmernej migrácie dlhodobo stabilná. Od roku 2006 do roku 2008 bola prakticky celá EÚ, krajiny EZVO a kandidátske krajiny s výnimkou Turecka a Islandu stále výrazne pod touto záchovnou hodnotou.

Mapa 5 ukazuje zmenu úhrnnej plodnosti podľa NUTS 2 regiónov. V 317 NUTS 2 regiónoch zahrnutých v tejto analýze sa úhrnná plodnosť v období rokov 2006 – 2008 v priemere pohybovala od 1 dieťaťa na ženu v Asturias v Španielsku do 3,7 dieťaťa vo francúzskom zámorskom departemente Guyane.

Stredná dĺžka života pri narodení sa za posledných 50 rokov vďaka lepším sociálno-ekonomickým a environmentálnym podmienkam a lepšej zdravotnej starostlivosti zvýšila približne o 10 rokov.

Mapy 6 a 7 sprostredkúvajú obraz o priemerných hodnotách strednej dĺžky života pri narodení u mužov a žien v období rokov 2006 – 2008 v NUTS 2 regiónoch. Tieto dve mapy sú priamo porovnateľné, keďže na klasifikáciu strednej dĺžky života pri narodení u mužov a žien sa použili jednotné farebné vzory.

Vo všetkých regiónoch žili ženy dlhšie ako muži. Na úrovni EÚ-27 predstavovala stredná dĺžka života pri narodení v priemere 82,2 roka u žien a 76,1 u mužov, z čoho vyplýva rodový rozdiel 6,1 roka.

Z regionálnych údajov vyplývajú výrazné rozdiely medzi najnižšími a najvyššími hodnotami u žien a u mužov. Najnižšie hodnoty predstavovali 76,0 roka u žien (regióny Vest a Nord-Vest v Rumunsku a regióny Yugoiztochen a Severozapaden v Bulharsku) a 65,5 roka u mužov (Litva). Najvyššie hodnoty v prípade strednej dĺžky života pri narodení predstavovali 86,0 roka u žien a 80,2 roka u mužov, obe hodnoty boli zaznamenané v regióne Ticino vo Švajčiarsku.

Mapa 6 ukazuje, že stredná dĺžka života pri narodení u mužov je 74 rokov alebo menej najmä vo východnej časti EÚ-27, ktorá zahŕňa všetky regióny pobaltských štátov, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Čiernej Hory a niekoľko regiónov Českej republiky, Portugalska a Chorvátska, naproti tomu boli hodnoty vyššie ako 80 rokov zaznamenané v regiónoch Åland (Fínsko) a Ticino (Švajčiarsko). Na Mape 7 je zobrazená regionálna distribúcia strednej dĺžky života pri narodení u žien; hodnoty 78 rokov alebo menej boli zaznamenané najmä vo východnej časti Európy, kde sú zahrnuté všetky regióny Lotyšska, Litvy, Rumunska, Bulharska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a Čiernej Hory, a vo väčšine regiónov Maďarska. Hodnoty vyššie ako 84 rokov boli zaznamenané v mnohých regiónoch Španielska, Francúzska a Talianska, v rakúskom regióne Salzburg a vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku.

Najmenší rodový rozdiel bol 3,4 roka vo fínskom regióne Åland a najväčší 11,8 roka v Litve.

Tretím určujúcim faktorom pre pohyb obyvateľstva (po plodnosti a úmrtnosti) je migračné saldo. Keďže mnohé krajiny v EÚ sa v súčasnosti nachádzajú vo fáze demografického vývoja, v ktorej je prirodzený pohyb obyvateľstva takmer vyrovnaný alebo záporný, získava migračné saldo väčší význam pre udržanie veľkosti populácie. Migrácia okrem toho nepriamo prispieva k prirodzenému rastu, keďže migranti majú deti. Migranti sú obvykle aj mladší a ešte nedosiahli vek, v ktorom je pravdepodobnosť úmrtia vyššia.

Mapa 4 ukazuje migračné saldo (vrátane štatistického očistenia) v roku 2008 podľa regiónov NUTS 3 v celej EÚ-27, krajinách EZVO a kandidátskych krajinách.

V niektorých regiónoch EÚ-27 bol záporný prirodzený pohyb vyvážený kladným migračným saldom. Najvýraznejšie sa to prejavilo v gréckych regiónoch Kerkyra a Ioannina, v severných a stredných regiónoch Talianska a v regiónoch Pest (Maďarsko), Pieriga (Lotyšsko), La Palma (Španielsko), Wiener Umland/Nordteil (Rakúsko) a Landes (Francúzsko). K opačnej situácii, pri ktorej je kladné migračné saldo anulované záporným migračným saldom, dochádza oveľa zriedkavejšie, ale dá sa pozorovať v poľských regiónoch Miasto Poznań a Miasto Kraków, v rakúskych regiónoch Osttirol a Lungau, vo francúzskom regióne Ardennes a v nemeckých regiónoch Würzburg Landkreis a Mainz Kreisfreie Stadt.

Na Mape 4 sú zobrazené štyri cezhraničné regióny, v ktorých je počet vysťahovalcov vyšší ako počet prisťahovalcov (záporné migračné saldo):

  • severské krajiny: Island, severné regióny Nórska a Švédska a západné a východné regióny Fínska,
  • severozápadná a stredná Európa: niektoré regióny v Írsku, Spojenom kráľovstve, Holandsku, väčšina regiónov Nemecka, severovýchodné regióny Francúzska a južné regióny Rakúska,
  • východná Európa: väčšina regiónov Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Bulharska a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko,
  • južná Európa: väčšina regiónov Portugalska, niektoré regióny v Španielsku, južnom Taliansku, Grécku a viaceré regióny Chorvátska.

Záporné migračné saldo bolo zaznamenané aj vo francúzskych zámorských departementoch Guadeloupe a Martinik.

Existujú regióny, v ktorých sa obe zložky pohybu obyvateľstva (prirodzený pohyb a migračné saldo) vyvíjali tým istým smerom.

V Luxembursku, na Malte, Cypre, v Lichtenštajnsku a Čiernej Hore, ako aj vo väčšine regiónov Írska, Belgicka, Holandska, Španielska, Slovinska a Nórska sprevádzalo kladný prirodzený pohyb kladné migračné saldo, čo viedlo ku kumulovanému prírastku obyvateľstva.

Naproti tomu sa v mnohých NUTS 3 regiónoch v Nemecku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku a v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko obe zložky pohybu obyvateľstva vyvíjali záporným smerom. Tento kumulovaný pokles viedol v roku 2008 k výraznému úbytku obyvateľstva.

Z analýzy migračného salda NUTS 3 regiónov, v ktorých sa nachádza hlavné mesto krajiny [3], vyplynulo toto:

V 24 regiónoch bol zaznamenaný prírastok obyvateľstva v dôsledku kladného prirodzeného pohybu v spojení s vysokým kladným migračným saldom. Tento trend sa najviac prejavil v regiónoch hlavných miest v severských krajinách (Oslo v Nórsku, Höfudborgarsvædi na Islande, Stockholms län vo Švédsku, Byen København v Dánsku a Uusimaa vo Fínsku), v strednej Európe (Luxembursko, Arr. de Bruxelles-Capitale/Arr. van Brussel-Hoofdstad v Belgicku, Osrednjeslovenska v Slovinsku a Hlavní mesto Praha v Českej republike) a v španielskom regióne Madrid.

V štyroch regiónoch bol záporný prirodzený pohyb vyvážený kladným migračným saldom, a to v regiónoch Budapest (Maďarsko), Sofia (stolitsa) (Bulharsko), Bucureşti (Rumunsko) a Vilniaus apskritis (Litva).

V piatich regiónoch bol napriek zápornému migračnému saldu zaznamenaný kladný pohyb obyvateľstva, a to v regiónoch Inner London a Outer London (Spojené kráľovstvo), Dublin (Írsko), Paris (Francúzsko) a Grande Lisboa (Portugalsko).

V lotyšskom regióne Riga bol zaznamenaný kumulovaný úbytok spôsobený záporným prirodzeným pohybom a súčasne záporným migračným saldom.

Demografické starnutie: situácia dnes

Výrazné a nepretržité zvyšovanie strednej dĺžky života pri narodení v spojení s nízkou mierou plodnosti a so skutočnosťou, že generácia populačne silných ročníkov z obdobia po druhej svetovej vojne dosiahla dôchodkový vek, viedli k starnutiu populácie. Index ekonomickej závislosti starých ľudí vyjadruje pomer osôb v produktívnom veku k starším osobám.

Mapa 8 ukazuje index ekonomickej závislosti starých ľudí vypočítaný za EÚ, krajiny EZVO a kandidátske krajiny na úrovni NUTS 2 regiónov. Na úrovni EÚ-27 predstavoval podiel celkového počtu obyvateľov vo veku 65 rokov alebo viac z počtu osôb v produktívnom veku 25,6 %. Inými slovami každých 100 osôb v produktívnom veku podporovalo 26 osôb vo veku 65 rokov alebo viac. Na začiatku roku 2009 sa index ekonomickej závislosti starých ľudí pohyboval od 5,4 % v tureckom regióne Van do 43,3 % v talianskom regióne Liguria.

Index ekonomickej závislosti starých ľudí vyšší ako 30 % bol zaznamenaný v 68 regiónoch, najmä v:

  • severských krajinách: regióny Švédska a Fínska;
  • severozápadnej a v strednej a východnej Európe: regióny Spojeného kráľovstva, Belgicka, Nemecka a Bulharska;
  • stredozemských krajinách: regióny Francúzska, Španielska, Portugalska, Talianska a Grécka.

Záver

Táto kapitola je zameraná na vybrané trendové údaje týkajúce sa obyvateľov v regiónoch EÚ-27, krajín EZVO a kandidátskych krajín za obdobie od 1. januára 2006 do 1. januára 2009. V čo najväčšej miere boli identifikované skupiny regiónov s rovnakými javmi, ktoré prekračovali vnútroštátne hranice.

Hoci úbytok obyvateľstva je zreteľný vo viacerých regiónoch, celkový počet obyvateľov EÚ-27 sa za skúmané obdobie zvyšoval o približne 2 milióny osôb ročne. Počet obyvateľov sa zvyšuje najmä vďaka migračnému saldu, ktoré v mnohých regiónoch vyrovnalo záporný prirodzený pohyb obyvateľstva.

Vplyv demografických zmien v EÚ bude mať v budúcich desaťročiach pravdepodobne veľký význam. Nepretržite nízke miery pôrodnosti a vyššia stredná dĺžka života pri narodení charakterizujú prechod k oveľa staršiemu obyvateľstvu, čo sa už prejavuje vo viacerých regiónoch.

Zdroje a dostupnosť údajov

Zdroje: Eurostat — Štatistika obyvateľstva.

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke Eurostatu Špecializovaná časť o obyvateľstve.

Kontext

Demografické trendy majú veľký vplyv na spoločnosti v Európskej únii. Dôsledkom nepretržite nízkych mier pôrodnosti v spojení s predlžovaním života a skutočnosťou, že silné populačné ročníky dosahujú vek odchodu do dôchodku, je starnutie populácie EÚ. Počet osôb v produktívnom veku sa znižuje, zatiaľ čo počet starších osôb rastie.

Sociálno-ekonomické zmeny súvisiace so starnutím populácie budú mať pre EÚ pravdepodobne vážne dôsledky na celoštátnej aj regionálnej úrovni. Týkajú sa širokého spektra politických oblastí a okrem iného majú vplyv na obyvateľstvo v školskom veku, zdravotníctvo, účasť na trhu práce, sociálnu ochranu, otázky sociálneho zabezpečenia a verejné financie.

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Regional demographic statistics (t_reg_dem)
Total average population, by NUTS 2 regions (tgs00001)
Population density, by NUTS 2 regions (tgs00024)

Databáza

Regional demographic statistics (reg_dem)
Population and area (reg_dempoar)
Population at 1st January by sex and age from 1990 onwards (demo_r_d2jan)
Population at 1st January by sex and age (source: OECD) - in persons (demo_r_d2janoecd)
Annual average population by sex (demo_r_d3avg)
Area of the regions (demo_r_d3area)
Area of the regions (source: OECD) (demo_r_d2aroecd)
Population density (demo_r_d3dens)
Population density (source: OECD) (demo_r_d2deoecd)
Population by sex and age groups on 1 January - NUTS level 3 regions (demo_r_pjanaggr3)
Demographic balance and crude rates - NUTS level 2 and 3 regions (demo_r_gind3)
Population change (reg_dempch)
Births and deaths (demo_r_d3natmo)
Births by age of the mother (demo_r_d2natag)
Deaths by sex and age (demo_r_d2morag)
Infant mortality (demo_r_d2infmo)
Fertility rates by age - NUTS level 2 regions (demo_r_frate2)

Pozri aj

Ďalšie informácie

  1. Vrátane štatistického očistenia.
  2. Vrátane štatistického očistenia.
  3. Niektoré hlavné mestá tvoria súčasne viac NUTS 3 regiónov.
Zobrazení