Mzdy a náklady práce

Z Statistics Explained

Údaje z marca 2014. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, hlavné tabuľky a databáza. Plánovaná aktualizácia: apríl 2015.
Zložky nákladov práce
Obrázok 1: Hodinové náklady práce, 2013 (1)
(EUR) – Zdroj: Eurostat (lc_lci_lev)
Obrázok 2: Medián hrubých hodinových príjmov, všetci zamestnanci
(okrem učňov), 2010 (1) – Zdroj: Eurostat (earn_ses_pub2s)
Obrázok 3: Pracovníci s nízkymi mzdami – zamestnanci
(okrem učňov), ktorí zarábajú menej než dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov, 2006 a 2010 (1)
(% zamestnancov) – Zdroj: Eurostat (earn_ses_pub1s)
Obrázok 4: Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, 2012 (1)
(% rozdiel medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami zamestnaných mužov a žien ako % hrubých príjmov mužov, v neočistenej forme) – Zdroj: Eurostat (tsdsc340)
Tabuľka 1: Čisté ročné príjmy, 2012
(EUR) – Zdroj: Eurostat (earn_nt_net)
Obrázok 5: Sadzba dane pre pracovníkov s nízkymi mzdami – daňový klin z nákladov práce, 2012 (1)
(%) – Zdroj: Eurostat (earn_nt_taxwedge)
Tabuľka 2: Ukazovatele sadzby dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami, 2005 a 2012
(%) – Zdroj: Eurostat (earn_nt_taxwedge), (earn_nt_unemtrp) a (earn_nt_lowwtrp)

V tomto článku sa porovnávajú a dávajú do protikladu číselné údaje o mzdách a nákladoch práce (výdavky zamestnávateľov na zamestnancov) v členských štátoch Európskej únie (EÚ) a v kandidátskych krajinách EÚ a v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Práca vo fungovaní hospodárstva zohráva zásadnú úlohu. Z hľadiska podnikov predstavuje náklad (náklady práce), ktorý zahŕňa nielen mzdy a platy zamestnancov, ale aj nemzdové náklady, najmä sociálne príspevky zo strany zamestnávateľa. Ide tak o kľúčový faktor konkurencieschopnosti podnikov, hoci tú ovplyvňujú aj kapitálové náklady (napr. úroky z úverov a dividendy z vlastného kapitálu) a mimocenové činitele ako inovácia či postavenie značky alebo produktov na trhu.

Pokiaľ ide o zamestnancov, odmena, ktorú dostávajú za prácu, častejšie nazývaná mzda alebo príjem, zvyčajne predstavuje ich hlavný zdroj príjmov, a preto má prvoradý vplyv na to, koľko peňazí dokážu minúť alebo usporiť. Zatiaľ čo hrubé mzdy/príjmy zahŕňajú sociálne príspevky, ktoré platí zamestnanec, čisté príjmy sa vypočítavajú po odrátaní týchto príspevkov a ostatných súm, ktoré sa odvádzajú štátu, ako napríklad daní z príjmu. Keďže výška daní väčšinou závisí od príjmov a zloženia domácnosti, čisté príjmy sa kalkulujú pre viacero typov domácností.

Náčrt vyššie znázorňuje vzťah medzi čistými príjmami, hrubými príjmami/mzdami a nákladmi práce.

Hlavné štatistické výsledky

Náklady práce

Hodinové náklady práce v roku 2013 boli odhadnuté na 23,70 EUR v EÚ-28 a 28,20 EUR v eurozóne (EZ-18). Tento priemer však zastiera výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, kde sa hodinové náklady práce pohybujú od 3,70 EUR do 40,10 EUR (obrázok 1).

Náklady práce pozostávajú z nákladov na mzdy a platy a z nemzdových nákladov, akými sú sociálne príspevky zamestnávateľov. Podiel nemzdových nákladov v celom hospodárstve v EÚ-28 bol 23,7 % a v eurozóne 25,9 %. Podiel nemzdových nákladov sa takisto medzi členskými štátmi podstatne líši. Najvyšší podiel nemzdových nákladov v celom hospodárstve malo Švédsko (33,3 %), Francúzsko (32,4 %), Litva (28,5 %), Taliansko (28,1 %), Belgicko a Slovensko (obe 27,4 %). Najnižší podiel nemzdových nákladov v celom hospodárstve zaznamenala Malta (8,0 %), Dánsko (12,4 %), Luxembursko (13,4 %), Írsko (13,8 %), Slovinsko (14,7 %), Spojené kráľovstvo (15,3 %), Chorvátsko (15,4 %) a Bulharsko (15,8 %).

Hrubé mzdy/príjmy

Medián príjmov

Hrubý príjem predstavuje najväčšiu časť nákladov práce. Medzi krajinami EÚ bol v októbri 2010 medián hrubých hodinových príjmov najvyšší v Dánsku (25,00 EUR), po ktorom nasledovalo Írsko (18,30 EUR) a Luxembursko (17,80 EUR) – pozri obrázok 2. Najnižší bol v Bulharsku (1,50 EUR), Rumunsku (2,00 EUR), Litve (2,70 EUR) a Lotyšsku (2,90 EUR). Medián hrubých hodinových príjmov v členskom štáte EÚ, kde mal najvyššiu úroveň, bol 16 ráz vyšší než hodinový príjem členského štátu s najnižšou hodnotou pri vyjadrení v eurách; pri vyjadrení v štandardoch kúpnej sily (PPS), ktoré zohľadňujú rozdiely v úrovniach cien, bol tento pomer 5 ku 1.

Pracovníci s nízkymi mzdami

Za pracovníkov s nízkymi mzdami sa považujú tí zamestnanci, ktorí zarábajú dve tretiny mediánu hrubých hodinových príjmov v danej krajine alebo menej.

V roku 2010 bolo v EÚ-27 medzi zamestnancami 17,0 % pracovníkov s nízkymi mzdami, pričom v eurozóne (EA-17) bol tento pomer 14,8 %. Krajiny s najvyšším podielom pracovníkov s nízkymi mzdami boli Lotyšsko (27,8 %) a Litva (27,2 %), zatiaľ čo najnižší podiel zaznamenalo Švédsko (2,5 %), Fínsko (5,9 %), Francúzsko (6,1 %), Belgicko (6,4 %) a Dánsko (7,7 %). V porovnaní s rokom 2006, ktorý je posledným referenčným obdobím, pokiaľ ide o tento súbor údajov, podiel pracovníkov s nízkymi mzdami bol pomerne stabilný: v EÚ-27 stúpol o 0,2 percentuálneho bodu a v eurozóne o 0,4 percentuálneho bodu (obrázok 3).

Medzi rokmi 2006 a 2010 podiel pracovníkov s nízkymi mzdami najvýraznejšie narástol na Malte (+3,9 percentuálneho bodu) a v Bulharsku (+3,1 percentuálneho bodu), naopak najväčší pokles nastal v Portugalsku (–4,6 percentuálneho bodu), Lotyšsku (–3,1 percentuálneho bodu), Grécku (–2,9 percentuálneho bodu), Maďarsku a Slovinsku (v oboch –2,1 percentuálneho bodu).

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov

Napriek určitému zmierneniu v EÚ pri pohľade na priemerné príjmy pretrváva závažný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. V EÚ-28 ako celku ženy v roku 2012 zarobili v priemere o 16,4 % menej ako muži. Najmenšie rozdiely v priemernom plate medzi pohlaviami sa zistili v Slovinsku, na Malte, v Poľsku, Taliansku, Luxembursku a Rumunsku (rozdiel do 10,0 %). Najväčšie rozdiely zasa zaznamenalo Estónsko (30,0 %), Rakúsko (23,4 %), Nemecko (22,4 %) a Česká republika (22,0 %) – pozri obrázok 4.

K rozdielom v odmeňovaní žien a mužov môže prispievať viacero faktorov, napríklad rozdiely v miere ekonomickej aktivity obyvateľstva, rozdiely v zamestnaniach a činnostiach, ktoré majú dominantné zastúpenie mužov alebo žien, rozdiely v miere, v akej muži a ženy pracujú na kratší pracovný čas, ako aj postoje personálnych útvarov v súkromných a vo verejných inštitúciách ku kariérnemu rozvoju a neplatenej/materskej dovolenke. Niektoré základné faktory, ktoré môžu aspoň sčasti vysvetliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zahŕňajú odvetvovú a profesijnú segregáciu, vzdelanie a odbornú prípravu, informovanosť a transparentnosť, ako aj priamu diskrimináciu. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odrážajú aj iné nerovnosti, najmä často neúmerný podiel žien na rodinných povinnostiach a súvisiace problémy so zosúladením práce a súkromného života. Mnoho žien pracuje na kratší pracovný čas alebo má atypickú pracovnú zmluvu. Hoci im to umožňuje udržať sa na trhu práce a zároveň zvládať rodinné povinnosti, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, kariérny rozvoj, vyhliadky postupu na vyššie pozície a na dôchodok.

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Čisté príjmy

Informácie o čistých príjmoch dopĺňajú údaje o hrubých príjmoch, lebo poskytujú prehľad o disponibilných príjmoch, teda o objeme prostriedkov po tom, čo sa z hrubých súm odrátajú dane z príjmu a sociálne príspevky zamestnanca a v prípade domácnosti s deťmi sa k výsledku prirátajú rodinné prídavky. Rodinné prídavky sú hotovostné prevody vyplácané na nezaopatrené dieťa.

V roku 2012 čisté príjmy slobodnej osoby bez detí, ktorá zarábala 100 % priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére, pohybovali od 3 598 EUR v Bulharsku do 37 020 EUR v Luxembursku. V týchto dvoch krajinách boli zároveň zistené najnižšie (4 028 EUR) a najvyššie (49 955 EUR) priemerné čisté príjmy v prípade zosobášeného páru s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi (tabuľka 1).

V prípade domácností, kde v zosobášenom páre pracovali obaja partneri (a obaja zarábali 100 % príjmov priemerného pracovníka), boli najvyššie čisté ročné príjmy zaznamenané v Luxembursku, a to na úrovni 83 368 EUR, ak mal pár dve deti, a 75 846 EUR, ak bol bezdetný. Naopak v Bulharsku boli čisté príjmy najnižšie: bez ohľadu na to, či mal pár dve deti alebo žiadne, predstavovali 7 197 EUR.

Daňový klin

Informácie o daňovom kline slúžia na meranie záťaže, ktorú predstavujú dane a príspevky na sociálne zabezpečenie v súvislosti s nákladmi práce. Používajú sa v kontexte osôb s nízkymi mzdami. V roku 2012 bol daňový klin v EÚ-27 na úrovni 39,9 %. Najvyššie daňové zaťaženie osôb s nízkymi mzdami bolo v roku 2012 zaznamenané v Belgicku, Maďarsku, vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Lotyšsku, Rumunsku a vo Švédsku (vo všetkých nad 40,0 %). Na druhej strane, najnižšie daňové zaťaženie osôb s nízkymi mzdami mala Malta, Írsko, Spojené kráľovstvo a Luxembursko (pod 30,0 %), ako aj Cyprus (najnovšie údaje z roku 2007).

V členských štátoch EÚ sa od roku 2005 do roku 2012 neprejavil žiadny jednoznačný trend vývoja daňového klinu pre osoby s nízkymi mzdami (pozri tabuľku 2) – daňové zaťaženie sa v 14 členských štátoch zvýšilo, v 11 sa znížilo a v dvoch ostalo rovnaké (údaje za Chorvátsko nie sú k dispozícii). Najväčší pokles zaznamenalo Holandsko (–8 percentuálnych bodov) a Švédsko (–6 percentuálnych bodov).

Ďalšie tri ukazovatele uvedené v tabuľke 2 poskytujú informácie o podiele hrubých príjmov, o ktoré ľudia prídu pri zdaňovaní (vyššie sadzby dane a príspevky na sociálne zabezpečenie a/alebo zníženie alebo strata dávok), keď sa vracajú do zamestnania alebo prechádzajú z nižších príjmov na vyššie príjmy. Celkový pomer príjmu, o ktorý nezamestnaná osoba prišla pri zdaňovaní, keď vstúpila do zamestnania, v EÚ-27 medzi rokmi 2005 a 2012 mierne klesol (–0,5 percentuálneho bodu). Najvyšší pokles nastal vo Švédsku (–15 percentuálnych bodov) a v Litve (–14 percentuálnych bodov), naopak v Maďarsku došlo k nárastu o 17 percentuálnych bodov a v Českej republike o 14 percentuálnych bodov.

Z celkových údajov za EÚ-27 vyplýva, že nevôľa slobodných bezdetných osôb s nízkymi mzdami usilovať sa o vyšší príjem sa od roku 2005 do roku 2012 mierne zvýšila (o 1 percentuálny bod), keďže pri zdaňovaní by prišli o väčšiu časť príjmov. Pokiaľ ide o zosobášený pár s jednou zárobkovo činnou osobou s dvoma deťmi, priemer EÚ-27 sa nezmenil, ale v jednotlivých členských štátoch sa situácia vyvíjala odlišne. K najvyššiemu nárastu (45 percentuálnych bodov) v pomere príjmov, o ktoré pri zdaňovaní príde zosobášený pár s jednou zárobkovo činnou osobou s dvoma deťmi, došlo v Českej republike, zatiaľ čo v Poľsku tento pomer klesol o 48 percentuálnych bodov.

Zdroje a dostupnosť údajov

Náklady práce

Náklady práce zahŕňajú odmeny zamestnancov (vrátane miezd, platov v hotovosti a v naturáliách a príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie), náklady na odbornú prípravu a ostatné výdavky (ako napr. náklady na prijímanie do zamestnania, výdavky na pracovné odevy a dane zo mzdy považované za náklady práce mínus akékoľvek prijaté subvencie). Uvedené zložky nákladov práce a ich prvky sú definované v nariadení č. 1737/2005 z 21. októbra 2005.

Štatistika nákladov práce je hierarchický systém viacročných, ročných a štvrťročných štatistík, ktorého cieľom je poskytnúť komplexný a podrobný obraz o úrovni, štruktúre a krátkodobom vývoji nákladov práce v rôznych odvetviach hospodárskej činnosti v EÚ a niektorých ďalších krajinách. Všetky štatistiky vychádzajú z harmonizovanej definície nákladov práce. Údaje o úrovni nákladov práce sa zakladajú na poslednom prieskume o nákladoch práce (momentálne z roku 2008) a na extrapolácii vychádzajúcej zo štvrťročného indexu nákladov práce. Prieskum o nákladoch práce sa uskutočňuje každé štyri roky a na jeho účely sa zbierajú veľmi podrobné informácie o úrovni nákladov práce. Aby sa údaje mohli extrapolovať spolu s indexom nákladov práce, používajú sa len na agregovanej úrovni. Štvrťročným indexom nákladov práce (Euroindicator) sa meria nákladový tlak spojený s pracovnými vstupmi. Údaje, ktoré sa zbierajú na výpočet indexu nákladov práce, sa týkajú celkových priemerných hodinových nákladov práce a dvoch kategórií nákladov práce: jednak miezd a platov, jednak príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie po prirátaní daní a odrátaní subvencií, ktoré prijal zamestnávateľ. Údaje sú dostupné v podobe agregátov za EÚ a za jednotlivé členské štáty EÚ, ako aj rozčlenené podľa jednotlivých hospodárskych činností (sekcie B až S NACE Rev. 2), a to rozrátané na pracovný deň a sezónne očistené. Údaje o indexe nákladov práce sa poskytujú vo forme indexových čísel (aktuálny referenčný rok je 2008) a vo forme ročnej a štvrťročnej miery rastu (uskutočňujú sa porovnania s predchádzajúcim štvrťrokom, prípadne s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka).

Hrubé mzdy/príjmy

Hlavné definície týkajúce sa príjmov sú stanovené v nariadení č. 1738/2005 z 21. októbra 2005. Údaje sa zbierajú v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa naposledy uskutočnilo v októbri 2010. Hrubé príjmy zahŕňajú peňažné odmeny, ktoré vypláca priamo zamestnávateľ, pred odpočtom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie splatných zárobkovo činnými osobami a zadržiavaných zamestnávateľom. Do úvahy sa pri tom berú všetky príplatky bez ohľadu na to, či sa platia pravidelne (ako napr. 13. alebo 14. plat, prázdninové príplatky, podiely na ziskoch, náhrady za nevybranú dovolenku, príležitostné provízie atď.).

Údaje o mediánoch príjmov vychádzajú z hrubých hodinových príjmov všetkých zamestnancov (na plný aj kratší pracovný čas, ale s výnimkou učňov), ktorí pracujú v podnikoch s minimálne desiatimi zamestnancami vo všetkých odvetviach hospodárstva okrem poľnohospodárstva, rybolovu, verejnej správy, súkromných domácností a extrateritoriálnych organizácií. Medián príjmu je prostredná hodnota: polovica populácie zarába menej, než je jeho výška, a polovica viac.

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v neočistenej forme sa definujú ako rozdiely medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami vyplácanými zamestnaným mužom a príjmami vyplácanými zamestnaným ženám, vyjadrené ako percentuálny podiel priemerných hrubých hodinových príjmov vyplácaných zamestnaným mužom. Metodológia kompilácie tohto ukazovateľa sa opiera o údaje zozbierané v rámci zisťovania o štruktúre príjmov, ktoré sa aktualizujú každé štyri roky po sprístupnení výsledkov tohto zisťovania. Právnym základom zisťovania o štruktúre príjmov je nariadenie č. 1738/2005 z 21. októbra 2005.

Podľa tejto metodológie ukazovateľ vzťahujúci sa na neočistený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zahŕňa všetkých zamestnancov (neexistujú obmedzenia z hľadiska veku a odpracovaných hodín) podnikov (s minimálne desiatimi zamestnancami) v priemysle, stavebníctve a službách (zahrnutých v sekciách B až S NACE Rev. 2 s výnimkou sekcie O). Niektoré krajiny poskytujú aj údaje za sekciu O NACE Rev. 2 (verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie), hoci sa to nevyžaduje. Údaje sú k dispozícii aj v členení podľa verejného a súkromného sektora, pracovného času (plného alebo kratšieho) a veku zamestnancov.

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Čisté príjmy sú odvodené od hrubých príjmov a predstavujú súčasť odmeny, ktorú si zamestnanci môžu skutočne ponechať na minutie alebo sporenie. Čisté príjmy v porovnaní s hrubými príjmami nezahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie ani dane, ale zahŕňajú rodinné prídavky.

Ukazovatele sadzby dane (daňový klin z nákladov práce, pasca nezamestnanosti a pasca nízkej mzdy) pomáhajú monitorovať atraktivitu práce. Daňový klin z nákladov práce sa definuje ako daň z príjmu z hrubých mzdových zárobkov plus príspevky zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie a je vyjadrený ako percentuálny podiel na celkových nákladoch práce. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodných bezdetných ľudí, ktorí zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 22). Pasca nezamestnanosti meria podiel hrubých príjmov, o ktoré nezamestnaná osoba príde v dôsledku vyšších daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok v nezamestnanosti a iných dávok, keď sa začlení na trh práce; definuje sa ako rozdiel medzi hrubými príjmami a zvýšením čistých príjmov pri prechode z nezamestnanosti do zamestnanosti, vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubých príjmoch. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodných bezdetných ľudí, ktorí zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 22). Pascou nízkej mzdy sa meria podiel (percentuálny) hrubých príjmov, o ktoré človek príde v dôsledku kombinovaného vplyvu daní z príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie a prípadne odobratia dávok, keď sa hrubé príjmy zvýšia z 33 % na 67 % priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE rev. 2). Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné bezdetné osoby a aj za páry s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi vo veku 6 až 11 rokov.

Kontext

Štruktúra a vývoj nákladov práce a príjmov sú dôležité charakteristiky každého trhu práce, ktoré odrážajú ponuku pracovnej sily jednotlivých osôb a dopyt podnikov po pracovnej sile.

Tvorcovia politiky sa pri riešení problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia snažili najmä o to, aby podnietili ľudí vrátiť sa/začleniť sa na trh práce. Medzitým sa však stala témou politických diskusií skupina „pracovníkov s nízkymi mzdami“ alebo „chudobných pracujúcich“: z dôvodu veľkých rozdielov v príjmoch v rámci EÚ je 12,1 % zamestnaných osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vyčlenením, a preto majú veľké problémy si udržať minimálnu životnú úroveň.

EÚ sa snaží podporovať rovnosť príležitostí, čo zahŕňa postupné odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a v článku 157 ods. 3 sa stanovuje právny základ pre právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v záležitostiach zamestnania. Európska komisia prijala v septembri 2010 stratégiu rovnosti žien a mužov (2010–2015), ktorá čerpá zo skúseností plánu uplatňovania [KOM(2006) 92 v konečnom znení], ktorý bol vypracovaný na obdobie 2006 až 2010 a ktorého cieľom bolo vytvorenie komplexného rámca, ktorým by sa Európska komisia zaväzovala podporovať rovnosť žien a mužov vo všetkých svojich politikách. Táto stratégia zdôrazňuje prínos rovnosti k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju, a podporuje realizáciu dimenzie rovnosti žien a mužov stratégie Európa 2020. V tejto súvislosti EÚ 5. marca 2011 prvý raz vyhlásila deň rovnosti odmeňovania. Tento dátum bol zvolený z osobitného dôvodu: aby žena zarobila toľko, čo priemerne za rok zarobí muž, musela by v porovnaní s mužom pracovať o niečo viac ako dva mesiace navyše (až do 5. marca nasledujúceho roka).

Pozri aj

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Gender pay gap in unadjusted form (tsdsc340)
Labour cost index (teilm100)
Labor cost index in NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-1 (teilm120)
Labour cost index in NACE Rev. 2 - percentage change Q/Q-4 (teilm130)
Labour cost index in NACE Rev. 2 - Index (2008=100) (teilm140)
Labour cost levels (lc_lci_lev)

Databáza

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Externé odkazy


Zobrazení