Mzdy a náklady práce

Z Statistics Explained

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Údaje z novembra 2011. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.

V tomto článku sa porovnávajú a dávajú do protikladu číselné údaje o mzdách a nákladoch práce v Európskej únii (EÚ), ktoré sú vo všeobecnosti vymedzené ako výdavky zamestnávateľov na zamestnancov.

Tabuľka 1: Príjmy v obchodnej sfére (priemerné hrubé ročné príjmy zamestnancov na plný pracovný čas) (1)
(EUR)
Zdroj: Eurostat (earn_gr_nace2) a (earn_gr_nace)
Obrázok 1: Medián hrubých ročných príjmov zamestnancov na plný pracovný čas, 2006 (1)
(EUR)
Zdroj: Eurostat (earn_ses_adeci)
Obrázok 2: Pracujúci s nízkymi príjmami – zamestnanci na plný pracovný čas, ktorí zarábajú menej ako dve tretiny mediánu hrubých ročných príjmov, 2006 (1)
(% zamestnancov)
Zdroj: Eurostat (earn_ses_adeci)
Obrázok 3: Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, 2009 (1) (percentuálny rozdiel medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami zamestnaných mužov a žien ako % hrubých príjmov mužov, v neočistenej forme)
Zdroj: Eurostat (tsiem040)
Obrázok 4: Minimálna mzda (1)
(EUR na mesiac k 1. júlu 2011)
Zdroj: Eurostat (earn_mw_cur)
Obrázok 5: Sadzba dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami – daňový klin z nákladov práce, 2010
(%)
Zdroj: Eurostat (tsiem050), OECD, útvary Komisie
Tabuľka 2: Ukazovatele sadzby dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami
(%)
Zdroj: Eurostat (tsiem050), (earn_nt_unemtrp) a (earn_nt_lowwtrp)
Obrázok 6: Priemerné hodinové náklady práce v obchodnej sfére, 2009 (1)
(EUR)
Zdroj: Eurostat (lc_an_cost_r2) a (lc_an_costh)
Obrázok 7: Štruktúra nákladov práce v obchodnej sfére, 2009 (1)
(% podiel z celkových nákladov práce)
Zdroj: Eurostat (lc_an_struc_r2) a (lc_an_struc)

Úroveň a štruktúra miezd a nákladov práce sú dôležité makroekonomické ukazovatele, ktoré tvorcovia politík, zamestnávatelia a odborové zväzy používajú na hodnotenie podmienok ponuky a dopytu na trhu práce.

Obsah


Hlavné štatistické výsledky

Hrubé príjmy

V rámci členských štátov EÚ boli v roku 2009 priemerné hrubé ročné príjmy zamestnancov na plný pracovný čas v podnikoch s desiatimi alebo viacerými zamestnancami najvyššie v Dánsku (56 044 EUR), za ktorým nasledovalo Luxembursko (v roku 2010), Írsko, Holandsko a Nemecko (v roku 2010) – všetky vyše 40 000 EUR –, kým najnižšie príjmy boli v Rumunsku (5 891 EUR v roku 2010) a Bulharsku (4 085 EUR) – pozri tabuľku 1.

V roku 2006 mediány ročných príjmov vykazovali v zásade podobné poradie krajín (pozri Obrázok 1), pričom priemerné príjmy boli vo všetkých krajinách okrem Malty vyššie ako mediány príjmov. Podiel zamestnancov, ktorí sa považovali za pracujúcich s nízkymi príjmami, bol v roku 2006 najvyšší v Lotyšsku, na úrovni 30,9 %, pričom viac ako jeden zo štyroch zamestnancov sa považoval za pracujúceho s nízkymi príjmami aj v Litve, Bulharsku a Rumunsku (pozri Obrázok 2).

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov

Napriek určitému pokroku pretrváva závažný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov: rozdiel medzi priemernými príjmami mužov a žien v EÚ-27. Ženy dostali v roku 2009 zaplatené v priemere o 17,1 % menej ako muži. Najmenšie rozdiely v priemernom plate medzi pohlaviami sa zistili v Slovinsku, v Taliansku, na Malte, v Rumunsku, Belgicku (v roku 2008), Poľsku a Portugalsku (na úrovni do 10 %), najväčšie v Estónsku (v roku 2007), Českej republike a Rakúsku (viac ako 25 %). K týmto rozdielom v odmeňovaní žien a mužov môžu prispievať rôzne vplyvy, ako: rozdiely v miere účasti pracovnej sily na trhu práce, rozdiely v zamestnaniach a činnostiach, ktoré majú dominantné zastúpenie mužov alebo žien, rozdiely v miere, v akej muži a ženy pracujú na čiastočný pracovný čas, ako aj postoje personálnych útvarov v súkromných a vo verejných inštitúciách ku kariérnemu rozvoju a neplatenej/materskej dovolenke (pozri aj článok o štatistike rozdielov v odmeňovaní žien a mužov).

Minimálne mzdy

V júli 2011 20 z 27 členských štátov EÚ (všetky s výnimkou Dánska, Nemecka, Talianska, Cypru, Rakúska, Fínska a Švédska), ako aj dve kandidátske krajiny (Chorvátsko a Turecko) mali vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú minimálnu mzdu formou zákona alebo celoštátnej medziodvetvovej dohody.

Minimálne mesačné mzdy sa v júli 2011 značne odlišovali (pozri Obrázok 4), v rozpätí od 1 758 EUR mesačne v Luxembursku po 158 EUR v Rumunsku a 123 EUR v Bulharsku. Po úprave z hľadiska rozdielov v kúpnej sile sa nerovnosti medzi členskými štátmi znížili z pomeru 14:1 (najvyšší v porovnaní s najnižším) vo vyjadrení v eurách na pomer 6:1 vo vyjadrení v štandarde kúpnej sily (PPS). Na obidvoch stranách spektra zostali tie isté krajiny, s najvyšším štandardom kúpnej sily 1 466 v Luxembursku a najnižším štandardom 243 v Bulharsku (pozri aj článok o štatistike minimálnych miezd).

Čisté príjmy a sadzby dane

Údaje o daňovom kline zachytávajú relatívne daňové zaťaženie – na obrázku 5 sa tieto informácie uvádzajú vo vzťahu k pracujúcim s nízkymi zárobkami. Daňový klin za EÚ-27 bol v roku 2010 39,3 %, čo bolo trocha nižšie ako pred piatimi rokmi. Najvyššie sadzby dane pre pracujúcich s nízkymi zárobkami boli v roku 2010 zaznamenané v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Lotyšsku, Rakúsku a Rumunsku.

Medzi členskými štátmi EÚ bolo vo všeobecnosti vidieť, že sadzby dane sa znižovali počas posledných piatich rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje do roku 2010. Najväčší pokles sa zaznamenal v Holandsku, na Cypre (do roku 2007), v Poľsku, Slovinsku, Fínsku a v Českej republike. Na druhej strane daňový klin rástol relatívne rýchlym tempom vo Francúzsku a v Taliansku.

Ostatné ukazovatele uvedené v tabuľke 2 poskytujú informácie o podiele hrubých príjmov, ktoré sú „odčerpané daňami“ (vyššie sadzby dane a príspevky na sociálne zabezpečenie a/alebo zníženie alebo strata dávok), keď sa ľudia vracajú do zamestnania alebo prechádzajú z nižších príjmov na vyššie príjmy. Z celkových číselných údajov za EÚ-27 vyplýva, že vo všeobecnosti mali v rokoch 2005 až 2010 nezamestnaní alebo pracujúci s nízkymi zárobkami nižšiu stimuláciu hľadať si platené zamestnanie, keďže by dane odčerpali väčšiu časť ich príjmov (pozri aj článok o štatistike príjmov).

Náklady práce

Priemerné hodinové náklady práce (pozri Obrázok 6) a štruktúra nákladov práce (pozri Obrázok 7) boli v roku 2009 v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielne. Hodinové náklady práce v podnikateľskej sfére (sekcie B až N klasifikácie NACE rev. 2) sa v roku 2009 pohybovali od najvyššej hodnoty 36,94 EUR v Belgicku a 36,11 EUR v Dánsku po 4,00 EUR v Rumunsku a 2,88 EUR v Bulharsku (tieto číselné údaje zahŕňajú nielen odmeny zamestnancov, ale aj náklady na odborné vzdelávanie, ostatné výdavky, dane a dotácie vynaložené alebo prijaté podnikmi obchodnej sféry). Relatívna váha miezd a platov na celkových nákladoch práce bola 66,2 % vo Švédsku (v roku 2007) a nižšia ako 70 % bola aj v Belgicku a vo Francúzsku, pričom 85 % alebo viac predstavovala v Spojenom kráľovstve, Slovinsku, Luxembursku, Dánsku a na Malte.

Zdroje a dostupnosť údajov

Hrubé príjmy

Hrubé príjmy predstavujú najväčšiu časť nákladov práce – informácie sa poskytujú o priemerných ročných hrubých príjmoch. Hlavné definície týkajúce sa príjmov sú stanovené v nariadení č. 1738/2005 z 21. októbra 2005. Hrubé príjmy zahŕňajú hotovostné odmeny zaplatené priamo zamestnávateľom pred odpočtom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie splatných zárobkovo činnými osobami a zadržiavaných zamestnávateľom. Všetky príplatky, bez ohľadu na to, či sa platia pravidelne, sú zahrnuté (13. alebo 14. plat, prázdninové príplatky, podiely na ziskoch, náhrady za nevybranú dovolenku, príležitostné provízie atď.). Informácie sa podávajú za zamestnancov na plný pracovný čas, ktorí pracujú v obchodnej sfére (sekcie C až K klasifikácie NACE rev. 1.1 do roku 2007 vrátane, a sekcie B až N klasifikácie NACE rev. 2 od roku 2008). Štatistickou jednotkou je podnik alebo miestna jednotka. Základný súbor pozostáva zo všetkých jednotiek, hoci sa vo väčšine krajín obmedzuje na podniky s najmenej desiatimi zamestnancami.

Údaje o mediánoch príjmov sa zakladajú na hrubých ročných príjmoch a predstavujú mediány príjmy zamestnancov na plný pracovný čas v podnikoch s desiatimi alebo viacerými zamestnancami. Pracujúci s nízkymi zárobkami sú zamestnanci na plný pracovný čas, ktorí zarábajú menej ako dve tretiny mediánu hrubých ročných príjmov.

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v neočistenej forme sa definujú ako rozdiely medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami vyplácanými zamestnaným mužom a príjmami vyplácanými zamestnaným ženám, vyjadrené ako percentuálny podiel priemerných hrubých hodinových príjmov vyplácaných zamestnaným mužom. Metodika zostavovania tohto ukazovateľa sa nedávno zmenila a v súčasnosti sa zakladá na údajoch zbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov namiesto neharmonizovaných zdrojov (ako tomu bolo v minulosti).

Podľa novej metodiky neočistený ukazovateľ rozdielov v odmeňovaní žien a mužov zahŕňa všetkých zamestnancov (neexistujú obmedzenia z hľadiska veku a odpracovaných hodín) podnikov (s najmenej desiatimi zamestnancami) v priemysle, stavebníctve a službách (zahrnutých v sekciách B až N a P až S klasifikácie NACE rev. 2).

Minimálne mzdy

Štatistika minimálnych miezd sa týka mesačných národných minimálnych miezd; údaje sa uverejňujú s vykazovaním mzdy k 1. januáru a 1. júlu každého roka. Národná minimálna mzda sa presadzuje zákonom, často po konzultácii so sociálnymi partnermi, alebo priamo vnútroštátnou medziodvetvovou dohodou (ako je to v prípade Belgicka a Grécka). Národná minimálna mzda sa zvyčajne vzťahuje na všetkých zamestnancov, alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov krajiny. Minimálne mzdy sú hrubé sumy, to znamená pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie; tieto odpočty sú v jednotlivých krajinách rozdielne. V niektorých krajinách základná národná minimálna mzda nie je stanovená na základe mesačnej sadzby, ale na základe hodinovej alebo týždennej sadzby. V prípade týchto krajín sa hodinové alebo týždenné sadzby prevádzajú na mesačné sadzby na základe konverzných koeficientov, ktoré priamo dodali krajiny:

  • Írsko: hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov,
  • Francúzsko za údaje od januára 1999 do januára 2005: hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov; za údaje od júla 2005: hodinová sadzba x 35 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov,
  • Malta: týždenná sadzba x 52 týždňov/12 mesiacov,
  • Spojené kráľovstvo: (hodinová sadzba x priemerné základné zaplatené hodiny za týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas vo všetkých sektoroch x 52,18 týždňa)/12 mesiacov,
  • Spojené štáty americké: hodinová sadzba x 40 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov.

V prípade, keď sa minimálna mzda vypláca za viac ako 12 mesiacov ročne (ako v prípade Grécka, Španielska a Portugalska, kde sa vypláca za 14 mesiacov ročne), údaje sa upravili tak, aby sa zohľadnili tieto platby.

Čisté príjmy a sadzby dane

Čisté príjmy sú odvodené od hrubých príjmov a predstavujú súčasť odmeny, ktorú si zamestnanci môžu skutočne ponechať na minutie alebo sporenie. Čisté príjmy v porovnaní s hrubými príjmami nezahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie ani dane, ale zahŕňajú rodinné prídavky.

Ukazovatele sadzby dane (daňový klin z nákladov práce, pasca nezamestnanosti a pasca nízkej mzdy) pomáhajú monitorovať atraktivitu práce. Daňový klin z nákladov práce sa definuje ako daň z príjmu z hrubých mzdových zárobkov plus príspevky zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie, a je vyjadrený ako percentuálny podiel celkových nákladov práce. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodných ľudí bez detí, ktorí zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére (sekcie B až N klasifikácie NACE rev. 2). Pasca nezamestnanosti zachytáva podiel hrubých príjmov, ktorý je odčerpaný vyššími daňami a príspevkami na sociálne zabezpečenie a odobratím dávok v nezamestnanosti a iných dávok, keď sa nezamestnaná osoba vracia do zamestnania; definuje sa ako rozdiel medzi hrubými príjmami a zvýšením čistých príjmov pri prechode z nezamestnanosti k zamestnanosti, vyjadrený ako percentuálny podiel hrubých príjmov. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné osoby bez detí, ktoré zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére (sekcie B až N klasifikácie NACE rev. 2). Pasca nízkej mzdy zachytáva podiel (ako percentuálny podiel) hrubých príjmov, ktorý je odčerpaný daňami prostredníctvom združeného vplyvu dane z príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie a odobratím dávok, keď sa hrubé príjmy zvýšia z 33 % na 67 % priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N klasifikácie NACE rev. 2). Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodných ľudí bez detí a aj za páry s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi vo veku 6 až 11 rokov.

Náklady práce

Náklady práce sú vymedzené ako výdavky zamestnancov, ktoré sú spojené so zamestnávaním pracovníkov. Zahŕňajú odmeny zamestnancov (vrátane miezd, platov v hotovosti a vo vecnej forme, a príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie); náklady na odborné vzdelávanie; a iné výdavky (ako náklady na prijímanie do zamestnania, výdavky na pracovné odevy a dane zo mzdy považované za náklady práce mínus akékoľvek prijaté podpory). Tieto zložky nákladov práce a ich prvky sú vymedzené v nariadení č. 1737/2005 z 21. októbra 2005. Údaje sa týkajú troch základných ukazovateľov:

Kontext

Štruktúra a vývoj nákladov práce a príjmov sú dôležité charakteristiky každého trhu práce, ktoré odrážajú ponuku pracovnej sily jednotlivých osôb a dopyt podnikov po pracovnej sile.

Niektoré základné faktory, ktoré môžu aspoň sčasti vysvetliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zahŕňajú odvetvovú a profesijnú segregáciu, vzdelanie a odbornú prípravu, informovanosť a transparentnosť, ako aj priamu diskrimináciu. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odrážajú aj iné nerovnosti, najmä neúmerný podiel žien na rodinných povinnostiach a súvisiace ťažkosti so zosúladením práce so súkromným životom. Veľa žien pracuje na čiastočný pracovný čas alebo pracuje na základe atypických zmlúv: hoci im to umožňuje zostať na trhu práce pri súčasnom zvládnutí rodinných povinností, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, kariérny rozvoj, vyhliadky postupu na vyššie pozície a na dôchodok.

EÚ sa snaží podporovať rovnosť príležitostí, čo zahŕňa postupné odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada rovnakého platu pre pracujúcich mužov a pracujúce ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a v článku 157 ods. 3 sa ustanovuje právny základ pre právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v záležitostiach zamestnania. Európska komisia prijala v septembri 2010 stratégiu pre rovnosť medzi ženami a mužmi (2010 – 2015). Táto vychádza zo skúseností plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov (KOM(2006) 0092), ktorý bol vypracovaný na obdobie rokov 2006 – 2010 a ktorého zámerom je poskytovať komplexný rámec, ktorý bude zaväzovať Európsku komisiu k podpore rodovej rovnosti vo všetkých jej politikách. Táto stratégia zdôrazňuje prínos rodovej rovnosti k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju, a podporuje realizáciu dimenzie rodovej rovnosti stratégie Európa 2020.

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Earnings
Earnings (t_earn)
Average gross annual earnings in industry and services, by gender (tps00175)
Tax wedge on labour cost (tsiem050)
Tax rate on low wage earners by marginal effective tax rates on employment incomes (tsiem060)
Gender pay gap in unadjusted form (tsiem040)
Minimum wages (tps00155)
Labour costs
Labour costs (t_lc)
Labour cost index (teilm100)
Total wages and salaries (tps00113)
Social security paid by employer (tps00114)
Other labour costs (tps00115)
Hourly labour costs (tps00173)
Monthly labour costs (tps00174)

Databáza

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky, obrázky a mapy (MS Excel)

Externé odkazy

Pozri aj

Zdroj: „http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Wages_and_labour_costs/sk“
Create a book