Mzdy a náklady práce

Z Statistics Explained

Údaje z augusta 2012. Najnovšie údaje: Ďalšie informácie z Eurostatu, Hlavné tabuľky a Databáza. Anglická verzia obsahuje aktuálnejšie informácie.
Tabuľka 1: Príjmy v obchodnej sfére
(priemerné hrubé ročné príjmy zamestnancov na plný pracovný čas), 2008 – 2010 (1)
(EUR) – Zdroj: Eurostat (earn_gr_nace2)
Obrázok 1: Medián hrubých ročných príjmov zamestnancov na plný pracovný čas, 2006 (1)
(EUR) – Zdroj: Eurostat (earn_ses_adeci)
Obrázok 2: Pracujúci s nízkymi príjmami – zamestnanci na plný pracovný čas, ktorí zarábajú menej ako dve tretiny mediánu hrubých ročných príjmov, 2006 (1)
(% zamestnancov) – Zdroj: Eurostat (earn_ses_adeci)
Obrázok 3: Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, 2010 (1)
(% rozdiel medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami zamestnaných mužov a žien ako % hrubých príjmov mužov, v neočistenej forme) – Zdroj: Eurostat (tsdsc340)
Obrázok 4: Minimálna mzda, k 1. júlu 2012 (1)
(EUR za mesiac) – Zdroj: Eurostat (tps00155)
Obrázok 5: Sadzba dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami – daňový klin z nákladov práce, 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (earn_nt_taxwedge)
Tabuľka 2: Ukazovatele sadzby dane pre pracujúcich s nízkymi príjmami, 2005 a 2010
(%) – Zdroj: Eurostat (earn_nt_taxwedge), (earn_nt_unemtrp) a (earn_nt_lowwtrp)
Obrázok 6: Priemerné hodinové náklady práce v obchodnej sfére, 2010 (1)
(EUR) – Zdroj: Eurostat (lc_an_cost_r2)
Obrázok 7: Členenie nákladov práce v obchodnej sfére, 2010 (1)
(% podiel na celkových nákladoch práce) – Zdroj: Eurostat (lc_an_struc_r2) a (lc_an_struc)

V tomto článku sa porovnávajú a dávajú do protikladu číselné údaje o mzdách a nákladoch práce (výdavky zamestnávateľov na zamestnancov) v členských štátoch Európskej únie (EÚ)) a v kandidátskych krajinách EÚ a v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO).

Výška a štruktúra miezd a nákladov práce sú dôležité makroekonomické ukazovatele, ktoré tvorcovia politík, zamestnávatelia a odborové zväzy používajú na hodnotenie podmienok ponuky a dopytu na trhu práce.

Hlavné štatistické výsledky

Hrubé príjmy

V rámci členských štátov EÚ boli v roku 2010 stredné (priemerné) hrubé ročné príjmy zamestnancov na plný pracovný čas v podnikoch s desiatimi alebo viacerými zamestnancami najvyššie v Dánsku (58 840 EUR), za ktorým nasledovalo Luxembursko (49 316 EUR), Holandsko (45 215 EUR), Írsko (45 207 EUR v roku 2009), Belgicko (43 423 EUR) a Nemecko (42 400 EUR). Na druhej strane najnižšie stredné hrubé ročné príjmy boli zaznamenané v Rumunsku (5 891 EUR) a Bulharsku (4 396 EUR) – pozri tabuľku 1.

V prípade mediánu ročných príjmov bolo poradie členských štátov EÚ v roku 2006 v podstate podobné (pozri obrázok 1), pričom v roku 2006 boli stredné príjmy vyššie ako medián príjmov vo všetkých krajinách (keďže pracujúci s vysokými príjmami majú väčší vplyv na stred ako na medián). Podiel zamestnancov, ktorí sa považovali za pracujúcich s nízkymi príjmami, bol v roku 2006 najvyšší v Lotyšsku, na úrovni 30,9 %, pričom viac ako jeden zo štyroch zamestnancov sa považoval za pracujúceho s nízkym príjmom aj v Litve, Bulharsku a Rumunsku (pozri obrázok 2).

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov

Napriek určitému pokroku v EÚ-27 pretrváva závažný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, rozdiel medzi priemernými príjmami mužov a žien. V EÚ-27 ako celku ženy v roku 2010 zarobili v priemere o 16,4 % menej ako muži. Najmenšie rozdiely v priemernom plate medzi pohlaviami sa zistili v Slovinsku, Poľsku, Taliansku, na Malte a v Belgicku (na úrovni do 9 %). Najväčšie rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa zistili v Estónsku (v roku 2008), Českej republike a Rakúsku (vo všetkých krajinách viac ako 25 %). K týmto rozdielom v odmeňovaní žien a mužov môžu prispievať rôzne vplyvy, ako: rozdiely v miere účasti pracovnej sily na trhu práce, rozdiely v zamestnaniach a činnostiach, ktoré majú dominantné zastúpenie mužov alebo žien, rozdiely v miere, v akej muži a ženy pracujú na kratší pracovný čas, ako aj postoje personálnych útvarov v súkromných a vo verejných inštitúciách ku kariérnemu rozvoju a neplatenej/materskej dovolenke.

Minimálne mzdy

K 1. júlu 2012 malo 20 z členských štátov EÚ (všetky s výnimkou Dánska, Nemecka, Talianska, Cypru, Rakúska, Fínska a Švédska) vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú minimálnu mzdu formou zákona alebo celoštátnej medziodvetvovej dohody, rovnako to bolo aj v prípade Chorvátska a Turecka.

V minimálnych mesačných mzdách boli v júli 2012 veľké rozdiely (pozri obrázok 4), pohybovali sa od 1 801 EUR za mesiac v Luxembursku do 148 EUR v Bulharsku. Po očistení o rozdiely v kúpnej sile sa nerovnosti medzi členskými štátmi EÚ znížia z pomeru 12:1 (najvyššia hodnota vydelená najnižšou hodnotou) v eurách na pomer 5:1 v štandarde kúpnej sily (PPS), pričom najvyššie minimálne mzdy boli Luxembursku (1 478 PPS ) a najnižšie v Rumunsku (272 PPS).

Čisté príjmy a daňové zaťaženie

Údaje o daňovom kline zachytávajú daňové zaťaženie a príspevky na sociálne zabezpečenie v pomere k nákladom práce – na obrázku 5 sa tieto údaje uvádzajú za pracujúcich s nízkymi príjmami. Daňový klin za EÚ-27 predstavoval v roku 2010 39,3 %, čo bolo o niečo nižšie ako o päť rokov skôr. Najvyššie daňové zaťaženie pre pracujúcich s nízkymi príjmami bolo v roku 2010 zaznamenané v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Lotyšsku, Rakúsku, Rumunsku a vo Švédsku (všetky krajiny viac ako 40 %). Naopak najnižšie daňové zaťaženie pre pracujúcich s nízkymi príjmami bolo na Cypre (11,9 %, v roku 2007) a na Malte (18,1 %); jedinými členskými štátmi, ktoré hlásili daňové zaťaženie pre pracujúcich s nízkymi príjmami od 20 % do 30 %, bolo Spojené kráľovstvo, Luxembursko a Írsko.

V členských štátoch sa počas päťročného obdobia od roku 2005 do roku 2010 neprejavil žiadny jednoznačný trend vývoja daňového klinu pre pracujúcich s nízkymi príjmami (pozri tabuľku 2) – daňové zaťaženie sa v 13 členských štátoch zvýšilo, v 12 sa znížilo a v dvoch ostalo rovnaké. Najviac sa znížilo v Holandsku (o 7,6 percentuálneho bodu) a vo Švédsku (o 6,0 percentuálneho bodu). Daňový klin sa naopak relatívne rýchlo zvyšoval vo Francúzsku (o 4,1 percentuálneho bodu), zatiaľ čo v Írsku, Taliansku a Lotyšsku zvýšenie predstavovalo 1 percentuálny bod až 2 percentuálne body.

Ďalšie tri ukazovatele uvedené v tabuľke 2 poskytujú informácie o podiele hrubých príjmov, ktoré sa „stratia“ pre dane (vyššie sadzby dane a príspevky na sociálne zabezpečenie a/alebo zníženie alebo strata dávok), keď sa ľudia vracajú do zamestnania alebo prechádzajú z nižších príjmov na vyššie príjmy. Z celkových číselných údajov za EÚ-27 vyplýva, že stimulácia pracujúcich s nízkymi zárobkami usilovať sa o vyšší príjem sa od roku 2005 do roku 2010 mierne znížila, keďže v dôsledku daní by stratili väčšiu časť ich príjmov; v prípade nezamestnaných, ktorí sa začlenili na trh práce, nedošlo od roku 2005 do roku 2010 k žiadnej zmene v podiele „stratených“ príjmov.

Náklady práce

V priemerných hodinových nákladoch práce (pozri obrázok 6) a štruktúre nákladov práce (pozri obrázok 7) boli v roku 2010 v jednotlivých členských štátoch EÚ veľké rozdiely. Hodinové náklady práce v obchodnej sfére sa pohybovali od 38,44 EUR v Dánsku, 37,70 EUR v Belgicku a 35,99 EUR vo Švédsku do 3,10 EUR v Bulharsku a 4,20 EUR v Rumunsku. Treba poznamenať, že tieto údaje neobsahujú len odmeny zamestnancov (príjmy), ale aj náklady na odbornú prípravu, ostatné náklady, ako aj dane a subvencie, ktoré podniky platia alebo dostávajú.

Na obrázku 7 je vidieť, že v distribúcii nákladov práce (mzdy a platy oproti príspevkom na sociálne zabezpečenie a ostatným nákladom práce, ktoré platí zamestnávateľ) sú veľké rozdiely. Na Malte bol podiel miezd a platov na nákladoch práce najvyšší (92,1 %), ďaleko za ňou na druhom mieste bolo Dánsko (87,2 %). Na opačnom konci rebríčka – vo Švédsku, Francúzsku a v Belgicku – bol podiel miezd a platov na celkových nákladoch práce o niečo vyšší ako dve tretiny. V týchto troch krajinách bol preto podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie a ostatných nákladov práce, ktoré platí zamestnávateľ, s približne jednou tretinou (33 %) najvyšší.

Zdroje a dostupnosť údajov

Hrubé príjmy

Hrubé príjmy predstavujú najväčšiu časť nákladov práce – informácie sa poskytujú o priemerných (stredných) ročných hrubých príjmoch. Hlavné definície týkajúce sa príjmov sú stanovené v nariadení č. 1738/2005 z 21. októbra 2005. Hrubé príjmy zahŕňajú hotovostné odmeny zaplatené priamo zamestnávateľom pred odpočtom daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie splatných zárobkovo činnými osobami a zadržiavaných zamestnávateľom. Sú zahrnuté všetky príplatky bez ohľadu na to, či sa platia pravidelne (ako napr. 13. alebo 14. plat, prázdninové príplatky, podiely na ziskoch, náhrady za nevybranú dovolenku, príležitostné provízie atď.). Údaje sa vzťahujú na zamestnancov na plný pracovný čas pracujúcich v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 2). Štatistickou jednotkou je podnik alebo miestna jednotka. Základný súbor pozostáva zo všetkých jednotiek, hoci vo väčšine krajín sa vo všeobecnosti obmedzuje na podniky s minimálne desiatimi zamestnancami.

Údaje o mediáne príjmov sa zakladajú na hrubých ročných príjmoch a predstavujú medián príjmov zamestnancov na plný pracovný čas v podnikoch s desiatimi alebo viacerými zamestnancami. Pracujúci s nízkymi príjmami sú zamestnanci na plný pracovný čas, ktorí zarábajú menej ako dve tretiny mediánu hrubých ročných príjmov.

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov

Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v neočistenej forme sa definujú ako rozdiely medzi priemernými hrubými hodinovými príjmami vyplácanými zamestnaným mužom a príjmami vyplácanými zamestnaným ženám, vyjadrené ako percentuálny podiel priemerných hrubých hodinových príjmov vyplácaných zamestnaným mužom. Metodika zostavovania tohto ukazovateľa sa nedávno zmenila a v súčasnosti sa zakladá na údajoch zbieraných v rámci zisťovania o štruktúre príjmov namiesto neharmonizovaných zdrojov (ako to bolo v minulosti).

Podľa novej metodiky ukazovateľ vzťahujúci sa na neočistený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov zahŕňa všetkých zamestnancov (neexistujú obmedzenia z hľadiska veku a odpracovaných hodín) podnikov (s minimálne desiatimi zamestnancami) v priemysle, stavebníctve a službách (zahrnutých v sekciách B až S NACE Rev. 2 s výnimkou sekcie O). Niektoré krajiny poskytujú aj údaje za sekciu O NACE Rev. 2 (verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie), hoci to nie je povinné. Údaje sú k dispozícii aj v členení podľa ekonomických sektorov (verejný alebo súkromný), pracovného času (plného alebo kratšieho) a veku zamestnancov.

Minimálne mzdy

Štatistika minimálnych miezd sa týka mesačných národných minimálnych miezd; zverejňované údaje zodpovedajú stavu minimálnych miezd k 1. januáru a 1. júlu každého roka. Národná minimálna mzda sa presadzuje zákonom, často po konzultácii so sociálnymi partnermi, alebo priamo vnútroštátnou medziodvetvovou dohodou. Národná minimálna mzda sa zvyčajne vzťahuje na všetkých zamestnancov, alebo aspoň na veľkú väčšinu zamestnancov krajiny. Minimálne mzdy sú hrubé sumy, to znamená pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne zabezpečenie; tieto odpočty sú v jednotlivých krajinách rozdielne. V niektorých krajinách základná národná minimálna mzda nie je stanovená na základe mesačnej sadzby, ale na základe hodinovej alebo týždennej sadzby. V prípade týchto krajín sa hodinové alebo týždenné sadzby prepočítavajú na mesačné sadzby na základe konverzných koeficientov, ktoré priamo dodali krajiny:

  • Írsko: hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov,
  • Francúzsko za údaje od januára 1999 do januára 2005: hodinová sadzba x 39 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov, za údaje od júla 2005: hodinová sadzba x 35 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov,
  • Malta: týždenná sadzba x 52 týždňov/12 mesiacov,
  • Spojené kráľovstvo: (hodinová sadzba x stredná hodnota základných zaplatených hodín za týždeň za zamestnancov na plný pracovný čas vo všetkých sektoroch x 52,18 týždňa)/12 mesiacov,
  • Spojené štáty americké: hodinová sadzba x 40 hodín x 52 týždňov/12 mesiacov.

V prípade, keď sa minimálna mzda vypláca za viac ako 12 mesiacov ročne (ako v prípade Grécka, Španielska a Portugalska, kde sa vypláca za 14 mesiacov ročne), údaje sa upravili tak, aby sa zohľadnili tieto platby.

Čisté príjmy a sadzby dane

Čisté príjmy sú odvodené od hrubých príjmov a predstavujú súčasť odmeny, ktorú si zamestnanci môžu skutočne ponechať na minutie alebo sporenie. Čisté príjmy v porovnaní s hrubými príjmami nezahŕňajú príspevky na sociálne zabezpečenie ani dane, ale zahŕňajú rodinné prídavky.

Ukazovatele vzťahujúce sa na sadzbu dane (daňový klin z nákladov práce, pasca nezamestnanosti a pasca nízkej mzdy) pomáhajú monitorovať atraktivitu práce. Daňový klin z nákladov práce sa definuje ako daň z príjmu z hrubých mzdových zárobkov plus príspevky zamestnancov a zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie, a je vyjadrený ako percentuálny podiel na celkových nákladoch práce. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodných ľudí bez detí, ktorí zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 2). Pasca nezamestnanosti meria podiel hrubých príjmov, ktorý sa stratí v dôsledku vyšších daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a odobratia dávok v nezamestnanosti a iných dávok, keď sa nezamestnaná osoba začlení na trh práce; definuje sa ako rozdiel medzi hrubými príjmami a zvýšením čistých príjmov pri prechode z nezamestnanosti do zamestnanosti, vyjadrený ako percentuálny podiel na hrubých príjmoch. Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné osoby bez detí, ktoré zarábajú 67 % z priemerných príjmov pracovníka v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE Rev. 2). Pascou nízkej mzdy sa meria podiel (percentuálny) stratených hrubých príjmov v dôsledku kombinovaného vplyvu daní z príjmov, príspevkov na sociálne zabezpečenie a prípadne odobratia dávok, keď sa hrubé príjmy zvýšia z 33 % na 67 % priemerných príjmov pracovníkov v obchodnej sfére (sekcie B až N NACE rev. 2). Tento ukazovateľ sa zostavuje za slobodné osoby bez detí a aj za páry s jednou zárobkovo činnou osobou a dvoma deťmi vo veku 6 až 11 rokov.

Náklady práce

Náklady práce sú definované ako výdavky zamestnancov, ktoré sú spojené so zamestnávaním pracovníkov. Zahŕňajú odmeny zamestnancov (vrátane miezd, platov v hotovosti a v naturáliách, a príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie), náklady na odbornú prípravu a ostatné výdavky (ako napr. náklady na prijímanie do zamestnania, výdavky na pracovné odevy a dane zo mzdy považované za náklady práce mínus akékoľvek prijaté subvencie). Uvedené zložky nákladov práce a ich prvky sú definované v nariadení č. 1737/2005 z 21. októbra 2005. Údaje sa vzťahujú na tri základné ukazovatele:

Kontext

Štruktúra a vývoj nákladov práce a príjmov sú dôležité charakteristiky každého trhu práce, ktoré odrážajú ponuku pracovnej sily jednotlivých osôb a dopyt podnikov po pracovnej sile.

Tvorcovia politiky sa pri riešení problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia snažili najmä o to, aby podnietili ľudí vrátiť sa/začleniť sa na trh práce. Medzitým sa však skupina „pracujúcich s nízkymi príjmami“ alebo „ chudobných pracujúcich“ stala témou politických diskusií: z dôvodu veľkých rozdielov v príjmoch v rámci EÚ je 12,1 % zamestnaných osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vyčlenením a preto majú veľké problémy si udržať minimálnu životnú úroveň.

Niektoré základné faktory, ktoré môžu aspoň sčasti vysvetliť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zahŕňajú odvetvovú a profesijnú segregáciu, vzdelanie a odbornú prípravu, informovanosť a transparentnosť, ako aj priamu diskrimináciu. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov odrážajú aj iné nerovnosti, najmä neúmerný podiel žien na rodinných povinnostiach a súvisiace problémy so zosúladením práce a súkromného života. Veľa žien pracuje na kratší pracovný čas alebo pracuje na základe atypických zmlúv: hoci im to umožňuje zostať na trhu práce pri súčasnom zvládnutí rodinných povinností, môže to mať negatívny vplyv na ich plat, kariérny rozvoj, vyhliadky postupu na vyššie pozície a na dôchodok.

EÚ sa snaží podporovať rovnosť príležitostí, čo zahŕňa postupné odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. V článku 157 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a v článku 157 ods. 3 sa stanovuje právny základ pre právne predpisy o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v záležitostiach zamestnania. Európska komisia prijala v septembri 2010 stratégiu rovnosti žien a mužov (2010 – 2015), ktorá čerpá zo skúseností plánu uplatňovania (KOM(2006) 92 v konečnom znení), ktorý bol vypracovaný na obdobie 2006 – 2010 a ktorého cieľom bolo vytvorenie komplexného rámca, ktorým sa Európska komisia zaväzuje podporovať rovnosť žien a mužov vo všetkých svojich politikách. Táto stratégia zdôrazňuje prínos rovnosti k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju, a podporuje realizáciu dimenzie rovnosti žien a mužov stratégie Európa 2020. V tejto súvislosti EÚ stanovila deň rovnosti odmeňovania na 5. marca 2011. Tento dátum sa zvolil z osobitného dôvodu: aby žena zarobila toľko, čo priemerne za rok zarobí muž, musela by v porovnaní s mužom pracovať o niečo viac ako dva mesiace navyše (až do 5. marca nasledujúceho roka).

Ďalšie informácie z Eurostatu

Publikácie

Hlavné tabuľky

Average gross annual earnings in industry and services, by gender (tps00175)
Gender pay gap in unadjusted form (tsdsc340)
Minimum wages (tps00155)
Labour cost index (teilm100)
Total wages and salaries (tps00113)
Social security and other labour costs paid by employer (tps00114)
Labour costs annual data - Nace Rev. 2 (tps00173)

Databáza

Zvláštna sekcia

Metodológia / Metadáta

Zdrojové údaje pre tabuľky a obrázky (MS Excel)

Externé odkazy

Pozri aj

Zobrazení